DOHOVOR O MEDZINÁRODNÝCH PRAVIDLÁCH NA ZABRÁNENIE
ZRÁŽKAM NA MORI Z ROKU 1972, V ZNENÍ NESKORŠÍCH
PREDPISOV
(Konsolidovaný text dohovoru z roku 1972, v znení neskorších predpisov
z roku 1981, 1987, 1989, 1993 a 2001)
ZMLUVNÉ STRANY TOHTO DOHOVORU,
SO ŽELANÍM udržať vysokú úroveň bezpečnosti na mori,
S VEDOMÍM potreby revidovať a priniesť moderné medzinárodné právne predpisy na
zabránenie zrážkam na mori pripojené k záverečnému dokumentu Medzinárodnej
konferencie o bezpečnosti života na mori, 1960,
PO ZVÁŽENÍ vyyšie uvedenených pravidiel v duchu rozvoja dosaženého od ich schválenia,
SA DOHODLI takto:
ČLÁNOK I
VŠEOBECNÉ POVINNOSTI
Zmluvné strany tohto dohovoru sa zaväzujú uplatňovať pravidlá a ostatné prílohy tvoriace
Medzinárodné pravidlá na zabránenie zrážkam na mori, 1972, (ďalej len „Predpisy“) ktoré sú
súčasťou tohto dohovoru.
ČLÁNOK II
PODPIS, RATIFIKÁCIA, PRIJATIE, SCHVÁLENIE A PRISTÚPENIE
- Tento dohovor bude otvorený na podpísanie do 1. júna 1973 a potom zostane otvorený na
pristúpenie. - Členské štáty Organizácie Spojených národov alebo niektoré zo špecializovaných agentúr
alebo Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu alebo zmluvné strany Štatútu
Medzinárodného súdneho dvora sa môžu stať zmluvnými stranami tohto dohovoru:
(a) podpisom bez výhrady ako ratifikácia, prijatie alebo schválenie,
(b) podpisom s výhradou ratifikácie, prijatia alebo schválenia s následnou ratifikáciou,
prijatím alebo schválením, alebo
(c) pristúpením. - Ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie sa uskutoční uložením príslušnej listiny v
tomto zmysle v Medzivládnej námornej poradnej organizácii (ďalej len „organizácia“), ktorá
bude informovať vlády štátov, ktoré podpísali tento dohovor alebo k nemu pristúpili, o uložení
každej listiny a o dni jej uloženia.
ČLÁNOK III
PLATNOSŤ PRE ÚZEMIA - OSN v prípadoch, keď spravuje nejaké územie, alebo ktorákoľvek zmluvná strana
zodpovedná za medzinárodné vzťahy niektorého územia, môže kedykoľvek písomným
oznámením generálnemu tajomníkovi organizácie (ďalej len „generálny tajomník“) rozšíriť
pôsobnosť tohto dohovoru na takéto územie. - Tento dohovor sa rozšíri v deň doručenia oznámenia alebo od iného takého dátumu, ako
sa môže uviesť v tomto oznámení, na územie v ňom uvedené. - Každé oznámenie podané v súlade s odsekom 1 tohto článku môže byť odvolané sa môže
stiahnuť, pokiaľ ide o ktorékoľvek územie uvedené v tomto oznámení, a rozšírenie tohto
dohovoru na toto územie stratí platnosť po uplynutí jedného roka alebo po inej dlhšej dobe,
ktorá sa môže uviesť v čase stiahnutia. - Generálny tajomník upovedomí všetky zmluvné strany o oznámení akéhokoľvek rozšírenia
alebo stiahnutí akéhokoľvek rozšírenia oznámeného podľa tohto článku.
ČLÁNOK IV
UVEDENIE DO PLATNOSTI - (a) Tento dohovor nadobudne účinnosť dvanásť mesiacov po dátum, kedy najmenej 15
štátov, torých súhrn obchodných flotíl predstavuje najmenej 65 percent z počtu, alebo
hrubej priestornosti svetovej flotily plavidiel s hrubou priestornosťou 100 a viac
registrovaných ton, stane zmluvnými stranami, podľa toho, čo bude dosiahnuté skôr.
(b) Nezávistle, od ustanovenia uvedeného v pododstavci (a) tohto odseku, tento Dohovor
nevstúpi do platnosti skôr ako 1. januára 1976. - Nadobudnutie platnosti pre štáty, ktoré ratifikovali, prijali, schválili tento dohovor alebo k
nemu pristúpili v súlade s článkom II po tom, po splnení podmienok stanovených v bode 1 (a)
ale pred vstupom platnosti dohovoru, dohovor nadobudne účinnosť v deň vstupu v platnosť
samostatného dohovoru. - Nadobudnutie platnosti pre štáty, ktoré ratifikovali, prijali, schválili tento dohovor alebo k
nemu pristúpili po tom dátume nadobudnutia platnosti tohto dohovoru, je dňom uloženia
listiny v súlade s článkom II. - Odo dňa nadobudnutia platnosti ľunovoľnej zmeny tohto dohovoru v súlade s odsekom 4
článku VI sa akákoľvek ratifikácia, prijatie, schválenie alebo pristúpenie k dohovoru
vzťahuje na dohovor v platnom znení s touto zmenou. - Dňom nadobudnutia účinnosti tohto dohovoru predpisy nahradia a zrušia Medzinárodné
pravidlá na zabránenie zrážkam na mori, 1960. - Generálny tajomník oznámi vládam štátov, ktoré podpísali alebo pristúpili k tomuto
dohovoru, dátum, kedy vstúpi do platnosti.
ČLÁNOK V
KONFERENCIA ZA ÚČELOM REVÍZIE - Organizácia môže zvolať konferenciu za účelom revízie tohto dohovoru alebo predpisov,
prípadne oboch dokumentov. - Organizácia zvolá konferenciu zmluvných strán na účely revízie tohto dohovoru alebo
predpisov, prípadne oboch dokumentov, na žiadosť najmenej jednej tretiny zmluvných strán
dohovoru.
ČLÁNOK VI
ZMENY A DOPLNENIE PREDPISOV - Každá zmena predpisov navrhnutých jednou zo zmluvných strán bude v organizácií
prejednaná na základe žiadosti tejto zmluvnej strany. - Pokiaľ ju prijme dvojtretinová väčšina prítomných a hlasujúcich vo Výbore pre námornú
bezpečnosť Organizácie, musí sa takáto zmena oznámiť všetkým zmluvným stranám a
členom organizácie najmenej šesť mesiacov pred prejednaním Valným zhomaždením OSN.
Každá zmluvná strana, ktorá nie je členom organizácie, bude oprávnená zúčastniť sa
Valného zhromaždenie OSN, na ktorom bude takáto zmena prejednávaná. - Ak sa prijme dvojtretinovou väčšinou prítomných a hlasujúcich v zhromaždení, musí túto
zmenu generálny tajomník oznámiť všetkým zmluvným stranám, aby ju prijali. - Takáto zmena nadobudne platnosť dňom, ktorý určí zhromaždenie v čase jej prijatia,
pokiaľ nenastane situácia, že k skoršiemu termínu, ktorý stanoví zhromaždenie v rovnakom
čase, viac ako jedna tretina zmluvných strán oznámi organizácii svoje námietky vzhľadom k
tejto zmene. Dátumy uvedené v tomto odseku sú určované a schvaľované dvojtretinovou
väčšinou prítomných a hlasujúcich členov Valného zhromaždenia OSN.
Po nadobudnutí platnosti každá zmena nahradí a zruší všetky predchádzajúce
ustanovenia, ku ktorým sa vzťahuje, pre všetky zmluvné strany, ktoré neoznámili k zmene
žiadne námietky.
6. Generálny tajomník oznámi všetkým zmluvným stranám a členským štátom organizácie
všetky žiadosti a oznámenia podľa tohto článku a dátum, kedy každá zo zmien nadobudne
platnosť.
ČLÁNOK VII
VYPOVEDANIE DOHOVORU (DENUNCIÁCIA)
- Tento dohovor môže zmluvná strana vypovedať kedykoľvek po uplynutí piatich rokov odo
dňa, keď tento dohovor nadobudne pre túto zmluvnú stranu platnosť. - Vypovedanie nadobudne účinnosť uložením listiny o vypovedaní v organizácii. Generálny
tajomník oznámi všetkým zmluvným stranám prijatie listiny o vypovedaní a dátume jej
uloženia. - Vypovedanie nadobudne účinnosť jeden rok po doručení oznámenia o jeho vypovedaní,
alebo po uplynutím dlhšieho času, ktorý môže byť môžu špecifikovaný v tomto dokumente,
po jeho uložení.
ČLÁNOK VIII
ULOŽENIE A REGISTRÁCIA DOHOVORU - Tento dohovor a predpisy budú uložené v organizácii a generálny tajomník odovzdá jeho
overené kópie vládam všetkým štátov, ktoré tento dohovor podpísali alebo k nemu pristúpili. - V súlade s článkom 102 Charty Organizácie Spojených národov po tom, ako tento dohovor
nadobudne platnosť, odovzdá generálny tajomník jeho znenie sekretariátu Organizácie
Spojených národov na registráciu a zverejnenie.
ČLÁNOK IX
JAZYKY
Tento dohovor je spolu s predpismi napísaný v jednom vyhotovení v anglickom a
francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú autenticitu. Pripravia sa oficiálne
preklady v ruštine a španielčine, ktoré sa uložia s podpísaným originálom.
NA DÔKAZ TOHO dole podpísané strany, ktoré sú riadne oprávnené príslušnými vládami na
tento účel, tento dohovor podpísali.
V LONDÝNE, dvadsiateho októbra tisíc deväťsto sedemdesiatdva.
MEDZINÁRODNÉ PRAVIDLÁ NA ZABRÁNENIE ZRÁŽKAM NA MORI,
1972
V ZNENÍ NESKORŠÍCH PREDPISOV
ČASŤ A – VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
Pravidlo 1
Použitie
(a) Tieto Pravidlá sa vzťahujú na všetky lode na šírom mori na všetkých vodách s ním
spojenými, na ktorých môžu plávať námorné lode.
(b) Žiadne ustanovenie týchto Pravidiel nesmie brániť použitiu zvláštných pravidiel vydaných
príslušnými orgánmi týkajúcich sa kotvísk, prístavov, riek, jazier a vnútroštátnych vodných
ciest spojených s šírim morom, na ktorých môžu plávať námorné lode. Takéto zvláštne
pravidlá sa však musia natoľko zhodovať s týmito Pravidlami ako je to možné.
(c) Žiadne ustanovenie týchto Pravidiel nesmie brániť použitiu zvláštných pravidiel vydaných
vládou akéhokoľvek štátu, týkajúce sa dodatkových, alebo signálnych svetiel, znakov, alebo
zvukových signálov vojnových lodí a lodí plaviacich sa v konvojoch, alebo pokiaľ ide
o dodatkové, alebo signálne svetlá rybárskych lodí loviacich ryby v skupine. Pokiaľ je to
možné, tieto dodatkové, alebo signálne svetlá, alebo zvukové signály musia byť také, aby si
ich nebolo možné pomýliť s akýmkoľvek svetlom, znakom, alebo signálom uvedeným
kdekoľvek v týchto Pravidlách.
(d) Na účely týchto pravidiel môže Organizácia prijať systémy rozdelenej plavby.
(e) Kedykoľvek, keď zainteresovaná vláda rozhodne, že loď vzhľadom na svoju špeciálnu
konštrukciu, alebo účel nemôže celkom spĺňať ustanovenia ktoréhokoľvek z týchto Pravidiel
týkajúcich sa počtu, umiestnenie, dohľadnosti, alebo sektora viditeľnosti svetiel, alebo
znakov, tiež ich umiestnenia a charakteristiky zariadení zvukovej signalizácie, takáto loď
musí spĺňať take požiadavky týkajúce sa počtu, umiestnenia, dohľadnosti alebo sektora
viditelnosti svetiel alebo znakov, ako aj umiestnenia a charakteristiky zvukovo-signalizačných
zariadení vydaných vládou, ktoré sa na danej lodi čo najviac približujú k týmto Pravidlám.
Pravidlo 2
Zodpovednosť
(a) Žiadne ustanovenie týchto Pravidiel nezbavuje žiadnu loď, alebo jeho vlastníka, veliteľa
lode, alebo posádku zodpovednosti za následky spôsobené zanedbaním dodržiavania týchto
Pravidiel, alebo zanedbaním bezpečnostných zásad, ktoré si vyžaduje dobrá námorná prax,
ako aj zvláštne okolnosti daného prípadu.
(b) Pri výklade a používaní týchto Pravidiel je treba vziať do úvahy všetky nebezpečenstvá
plavby a možnosti zrážky, ako aj všetky zvláštne okolnosti vrátane obmedzení samotných
lodí, ktoré si
môžu vynútiť potrebu odstúpiť od týchto Pravidiel s cieľom zabrániť
bezprostrednému nebezpečenstvu.
Pravidlo 3
Všeobecné definície
V týchto Pravidlách, s výnimkou prípadov, v ktorých z textu vyplýva iné, že:
(a) Slovo „loď“, alebo „plavidlo“ zahŕňa každé plávajúce zariadenie, vrátane nevýtlakových
plavidiel (lode s ponornými krídlami a vznášadlá) a hydroplány, ktoré sa používajú, alebo
ktoré by sa mohli použiť ako dopravný prostriedok na vode.
(b) Pod pojmom „loď so strojným pohonom“ sa rozumie akékoľvek plavidlo poháňané
strojným zariadením.
(c) Pod pojmom „plachetnica“ sa rozumie akékoľvek plavidlo poháňané pod plachtami za
predpokladu, že na pohon nepoužíva strojné zariadenie, ak je ním vybavené.
(d) Pod pojmom „loď vykonávajúca lov rýb“ sa rozumie plavidlo loviace ryby sieťami, šnúrami,
vlečnými sieťami alebo iným rybolovným zariadením, ktoré obmedzuje jeho manévrovacie
vlastnosti, ale nezahŕňa rybárske plavidlo loviace s vlečnou šnúrou s háčkami, alebo iným
rybolovným zariadením, ktoré neobmedzujú jeho manévrovacie schopnosti.
(e) Výraz „hydroplán“ zahŕňa akékoľvek lietadlo, určené pre manévrovanie na vode.
(f) Pod pojmom „neovládateľná loď“ sa rozumie plavidlo, ktoré v dôsledku akýchkoľvek
výnimočných okolností nie je schopné manévrovať tak, ako to vyžadujú tieto Pravidlá, a preto
nemôže uvoľniť cestu inej lodi.
(g) Pod pojmom „loď s obmedzenou manévrovacou schopnosťou“ sa rozumie plavidlo,
ktorého možnosti manévrovania podľa týchto Pravidiel sú obmedzené s ohľadom na
charakter vykonávanej práce, a preto nemôže uvoľniť cestu inej lodi. Výraz „loď s
obmedzenou manévrovacou schopnosťou“ zahŕňa, ale neobmedzuje sa len na lode, ako:
(i) loď, ktorá sa zaoberá umiestňovaním, údržbou alebo odstraňovaním navigačných
znakov, podmorských káblov, alebo potrubia,
(ii) loď, ktorá sa zaoberá bágrovaním, hydrografickými, alebo podmorskými prácami,
(iii) loď, vykonávajúca počas plavby premiestňovanie osôb, doplňovanie zásob, alebo
prekladanie nákladu,
(iv) loď, ktorá zabezpečuje vzlet alebo pristávanie lietadiel,
(v) loď vykonávajúca odmínovacie práce,
(vi) loď vykonávajúca také vlečné práce, ktoré vlečnému a vlečenému plavidlu výrazne
obmedzujú schopnosť meniť smer plavby.
(h) Pod pojmom „loď obmedzená svojím ponorom“ sa rozumie loď so strojným pohonom,
ktorá kvôli svojmu ponoru v pomere k dostupnej hĺbke vody a šírke plavebnej dráhy, má
výrazne obmedzené možnosti meniť smer plavby.
(i) Pod pojmom „ loď za plavby“ sa ruzumie loď, ktorá nie je zakotvená, alebo vyviazaná pri
brehu, alebo nie je nasadnutá na plytčine.
(j) Výrazom „dĺžka“ a „šírka“ lode sa rozumie jej najväčšia dĺžka a najväčšia šírka.
(k) Za „lode vo vzájomnom dohľade“ sa lode považujú len vtedy, ak je možné z jednej lodi
vizuálne pozorovať druhú.
(l) Pod pojmom „obmedzená viditeľnosť“ sa rozumejú akékoľvek podmienky, kedy je
dohľadnosť obmedzená hmlou, oparom, padajúcim snehom, silným dažďom, piesočnou
búrkou, alebo inými podobnými príčinami.
(m) Pod pojmom „vznášadlo“ alebo „ekranoplán“ (Wing-In-Ground, WIG), sa rozumie
viacrežimové plavidlo, ktoré vo svojom hlavnom prevádzkovom režime letí v tesnej blízkosti
povrchu použitím pôsobenia povrchového efektu.
ČASŤ B – PRAVIDLÁ VYHÝBANIA SA
Kapitola I
Plavba lodí za akýchkoľvek podmienok dohľadnosti
Pravidlo 4
Platnosť
Pravidlá v tejto kapitoly platia pri akýchkoľvek podmienkach dohľadnosti.
Pravidlo 5
Pozorovanie
Každé plavidlo musí viesť stále a primerané vizuálne a sluchové pozorovanie, ako aj
pozorovanie pomocou všetkých dostupných prostriedkov podľa prevládajúcich okolností a
podmienok tak, aby bolo možné plne vyhodnotiť situáciu a nebezpečenstvo zrážky.
Pravidlo 6
Bezpečná rýchlosť
Každá loď musí vždy plávať bezpečnou rýchlosťou tak, aby mohla vykonať vhodné a účinné
opatrenia na zabránenie zrážky, a zastaviť sa vo vzdialenosti zodpovedajúcej prevládajúcim
okolnostiam a podmienkam.
Pri určovaní bezpečnej rýchlosti je treba vziať do úvahy tieto faktory:
(a) pre všetký lode:
(i) dohľadnosť,
(ii) intenzitu premávky, vrátane zoskupenia rybárskych, alebo iných lodí,
(iii) manévrovacie schopnosti lode, najmä vzdialenosť potrebnú na jej zastavenie a
schopnosť otáčania v prevládajúcich podmienkach,
(iv) v noci prítomnosť svetiel na pozadí, napríklad pobrežných svetiel, alebo rozptylu
vlastných svetiel,
(v) stav vetra, mora a prúdu ako aj blízkosť navigačných nebezpečenstiev,
(vi) ponor lode vo vzťahu k dostupnej hĺbke mora.
(b) Navyše, pre lode používajúce radar:
(i) charakteristiku, účinnosť a obmedzenia radarového vybavenia,
(ii) všetky obmedzenia vyplývajúce z používaného rozsahu radaru,
(iii) vplyv stavu mora, počasia a iných zdrojov rušenia radarového pozorovania,
(iv) možnosť, že radar neukáže na dostatočnú vzdialenosť malé lode, ľad a iné plávajúce
predmety,
(v) množstvo, polohu a pohyb lodí pozorovaných radarom,
(vi) presnejší odhad dohľadnosti, ktorý je možné získať radarovým určením vzdialenosti
lodí, alebo iných objektov nachádzajúcich sa v blízkosti.
Pravidlo 7
Nebezpečenstvo zrážky
(a) Každá loď musí použiť všetky dostupné prostriedky podla prevládajúcich okolností
a podmienok na určenie, či existuje nebezpečenstvo zrážky. Ak sú akékoľvek pochybnosti
o existencii nebezpečenstva zrážky, treba rátať s tým, že toto nebezpečenstvo jestvuje.
(b) Na získanie včasnej výstrahy o nebezpečenstve zrážky treba správne využiť radarové
vybavenie nachádzajúce sa na lodi, vrátane pozorovania na stupniciach ďalekého dosahu,
ako aj využívať radarové grafické nákresy , alebo iné rovnocenné systematické pozorovanie
zistených objektov.
(c) Nemožno vyvodzovať závery len na základe neúplných informácií, najmä z
nedostatočných radarových informácií.
(d) Pri posudzovaní možnosti nebezpečenstva zrážky je treba vziať do úvahy näjma tieto
faktory:
(i) nebezpečenstvo zrážky sa musí pokladať za isté, ak sa kompasový námer na
približujúcu sa loď výrazne nemení,
(ii) nebezpečenstvo zrážky môže niekedy existovať aj pri výrazne sa meniacom
kompasovom námere, najmä pri priblížení sa k veľmi veľkej lodi, alebo vlečnej zostave,
alebo pri priblížení sa k lodi na malú vzdialenosť.
Pravidlo 8
Činnosť na zabránenie zrážky
(a) Akákoľvek činnosť podniknutá na zabránenie zrážky, ak to okolnosti umožňujú, musí byť
pozitívna, vykonaná dostatočne včas a musí zodpovedať zásadám dobrej námornej praxe.
(b) Akákoľvek zmena kurzu a/ alebo rýchlosti podniknutá na zabránenie zrážky, ak to
okolnosti umožňujú, musí byť dostatočne veľká, aby ju druhá loď pri vizuálnom, alebo
radarovom pozorovaní mohla ľahko zistiť; treba sa vyhnúť viacerím postupným zmenám
kurzu a/alebo rýchlosti.
(c) Ak je k dispozícii dostatočne veľký priestor na mori, už samotná zmena kurzu sama osebe
môže byť najúčinnejším opatrením, na zabránenie prílišného priblíženia sa lodí, za
predpokladu, že bola vykonaná včas, je dostatočne veľká a nespôsobí vzájomné priblíženie
sa k iným lodiam.
(d) Činnosť podniknutá na zabránenie zrážky s inou loďou musí byť taká, aby sa, aby sa
plavidla minuli v bezpečnej vzdialenosti. Efektívnosť takejto činnosti je treba starostlivo
kontrolovať do tej doby, pokiaľ sa obidva plavidlá celkom neminú a druhé plavidlo sa
nevzdiali.
(e) Ak je to potrebné, aby sa zabránilo zrážke, alebo umožnilo získať viac času na posúdenie
situácie, loď musí znížiť rýchlosť, prerušiť plavbu zastavením hlavných strojov, alebo
použitím spätného chodu hlavných strojov.
f) i) Loď, ktorá je podľa ktoréhokoľvek z týchto Pravidiel povinná nebrániť bezpečnému
prejazdu inej lodi, musí, pokiaľ to okolnosti vyžadujú, včas vykonať take opatrenia, aby
ponechal dostatočný priestor na mori pre bezpečný prejazd iného plavidla.
ií) Loď, ktorá má povinnosť nebrániť priechodu, alebo nebrániť bezpečnému prejazdu
iného plavidla, nie je zbavená tejto povinnosti ani v prípade že se loď priblíží inej lodi tak,
že môže spôsobiť nebezpečenstvo zrážky, avšak Opatrenia, ktoré vykoná, musia byť plne
v súlade s požiadavkami vyžadovanými v tejto časti Pravidel.
iii) Loď, ktorej nemá být bránené v bezpečnom priechode, musí plne dodržiavať tú časť
Pravidiel o približovaní sa dvoch plavidiel takým spôsobom, aby nemohla spôsobiť
nebezpečenstvo zrážky.
Pravidlo 9
Úzke plavebné dráhy
(a) Loď, ktorá sa plaví v úzkom prielive, alebo v plavebnej dráhe sa musí držať čo najbližšie k
vonkajšej strany prielivu, alebo plavebnej dráhy, ktorá je na jej pravoboku, a to tak blízko, ako
je to bezpečné a možné.
(b) Loď kratšie ako 20 metrov, alebo plachetnica nesmie sťažovať priechod plavidla, ktoré
môže bezpečne plávať len v hraniciach úzkeho prielivu, alebo plavebnej dráhy.
(c) Loď loviaca ryby nesmie sťažovať piechod akéhokoľvek iného plavidla plávajúceho v
hraniciach úzkeho prielivu, alebo plavebnej dráhy.
(d) Loď nesmie križovať úzky prieliv, alebo plavebnú dráhu, ak takéto križovanie sťažuje
pohyb lode, ktoré môže bezpečne plávať len v hraniciach tohto prielivu, alebo plavebnej
dráhy. Táto druhá loď, ak má pochybnosti o úmysloch križujúcej lode, môže použiť zvukový
signál predpísaný pravidlom 34 (d).
(e) (i) Predbiehanie v úzkom prielive, alebo plavebnej dráhe sa môže uskutočniť len vtedy, ak
predbiehaná loď vykoná manéver, umožňujúci bezpečné predbehnutie a loď chystajúca sa
predbiehať musí oznámiť svoj úmysel príslušným zvukovým signálom predpísaným
pravidlom 34(c) (i). Predbiehaná loď musí, ak súhlasí s predbehnutím, dať príslušný
zvukový signál predpísaný pravidlom 34(c) (ii) a vykonať taký manévr, ktorý umožní
bezpečné predbehnutie. V prípade, ak predbiehaná loď má pochybnosti o bezpečnosti
predbiehania, môže vyslať príslušné zvukové signály predpísané pravidlom 34(d).
(ii) Toto pravidlo nezbavuje predbiehajúce loď povinnosti dodriavania 13.
(f) Loď približujúce sa k zákrute alebo takému úseku úzkeho prielivu, alebo plavebnej dráhy,
kde môžu byť iné plavidlá zakryté za vystupujúcimi prekážkami, musí plávať so zvláštnou
pozornosťou a opatrnosťou a dať príslušný zvukový signál predpísaný pravidlom 34(e).
(g) Akákoľvek loď, ak to okolnosti dovoľujú, musí sa vyhnúť kotveniu v úzkom prielive.
Pravidlo 10
Systémy rozdelenej plavby
(a) Toto Pravidlo sa používa pri plavbe podľa systému rozdelenej plavby, tak, ako ich prijala
Organizácia a nezbavuje žiadnu loď zodpovednosti dodržiavania akéhokoľvek iného Pravidla.
(b) Loď využívajúca systém rozdelenej plavby, musí:
(i) plávať v pásme plavbe smerom určeným pre toto pásmo,
(ii) držať sa, ako je to prakticky možné, bokom od línie, alebo pásma rozdeľujúceho
premávku.
(iii) vchádzať do pásma, alebo z neho vychádzať v jeho koncových častiach, ale ak
doneho vchádza, alebo ho opúšťa zboku, musí to vykonať pod čo najmenším uhlom
k danému smeru premávky, ako je to prakticky možné.
(c) Loď sa musí, nakoľko je to prakticky možné, vyhnúť sa križovaniu pásiem plavby, ale ak
je to nevyhnutné, musí to urobiť pokiaľ možno, čo najviac kolmo na všeobecný smer plavby.
(d) (i) Loď nesmie používať pobrežnú plavebnú zónu, ak môže bezpečne plávať v určenom
pásme premávky v hraniciach systému rozdelenej plavby. Lode kratšie ako 20 m,
plachetnice a rybárske lode počas lovu však môžu používať pobrežnú plavebnú zónu.
(ii) Bez ohľadu na ustanovenie bodu (i) loď môže využívať pobrežnú plavebnú zónu,
v prípade, ak pláva do, alebo z prístavu, pobrežných inštalácií, alebo zariadení, lodivodskej
stanice, alebo z každého iného miesta nachádzajúceho sa v hraniciach pobrežnej
plavebnej zóny, alebo s cieľom vyhnúť sa bezprostrednému nebezpečenstvu.
(e) Loď, ktorá nekrižuje pásma premávky, alebo loď ktorá nevchádza, alebo nevychádza
z určeného pásma plavby, nesmie vchádzať do pásma rozdeľujúceho premávku, alebo
pretínať líniu rozdeľujúcu premávku, s výnimkou:
(i) prípadu krajnej núdze s cieľom zabrániť bezprostrednému nebezpečenstvu,
(ii) lovu rýb v pásme rozdeľujúcom premávku.
(f) Loď plávajúce v blízkosti koncových častí systému rozdelenia plavby musí plávať so
zvýšenou opatrnosťou.
(g) Loď sa musí, nakoľko je to prakticky možné, vyhnúť kotveniu v oblastiach systému
rozdelenia plavby, alebo v oblastiach blízkych jeho koncových častí.
(h) Loď nevyužívajúca systém rozdelenia plavby sa musí držať v dostatočne veľkej
vzdialenosti od neho.
(i) Loď loviaca ryby nesmie sťažovať priechod akejkoľvek lode plávajúcej v pásme premávky.
(j) Loď kratšia ako 20 metrov, alebo plachetnica nesmie sťažovať bezpečný priechod lodí so
strojným pohonom plávajúcich v pásme premávky.
(k) Loď s obmedzenou manévrovacou schopnosťou, ak v systéme rozdelenej plavby
vykonáva činnosti, ktorých cieľom je udržiavanie bezpečnosti plavby, je oslobodené od
dodržiavania tohto pravidla v rozsahu potrebnom na vykonanie týchto činností.
(l) Loď s obmedzenou manévrovacou schopnosťou, ak v systéme rozdelenej plavby
vykonáva činnosti súvisiace s kladením, obsluhou, alebo vyťahovaním podmorského kábla,
je oslobodené od dodržiavania tohto pravidla v takom rozsahu, aký je potrebný na jej
vykonávanie.
ČASŤ II – PLAVBA LODÍ VO VZÁJOMNOM DOHĽADE
Pravidlo 11
Použitie
Pravidlá tejto kapitoly sa vzťahuje na lode vo vzájomnom dohľade.
Pravidlo 12
Plachetnice
(a) Ak sa k sebe približujú dve plachetnice tak, že vzniká nebezpečenstvo zrážky, musí jedna
z nich uvoľniť cestu druhej, takýmto spôsobom:
(i) ak má každá z nich vietor na inej strane, tak loď, ktorá má vietor z ľavej strany musí
uvoľniť cestu druhej lode,
(ii) ak majú obidve vietor z rovnakej strany, tak loď, ktorá je na náveternej strane, musí
uvoľniť cestu lodi na záveternej strane,
(iii) ak loď, ktorá má vietor z ľavej strany vidí loď nachádzajúcu na záveternej strane a
nemôže presne určiť, či má táto loď vietor z ľavej, alebo pravej strany, musí druhej lodi
uvoľniť cestu.
(b) Na účel tohto pravidla sa za náveternú stranu považuje strana protiľahlá k tej, na ktorú je
vyložená hlavná plachta, alebo na plachetnici s ráhnovým oplachtením, strana protiľahlá k tej,
na ktorej je vyložená najväčšia pozdĺžna stehová plachta.
Pravidlo 13
Predbiehanie
(a) Bez ohľadu na ktorékoľvek ustanovenie obsiahnuté v Pravidlách časti B, v kapitolách I a II,
každá loď predbiehajúca inú loď sa musí držať stranou dráhy predbiehanej lodi.
(b) Loď sa považuje za predbiehajúcu, ak sa približuje k inej lodi zo zadu zo smeru pod
uhlom väčším ako 22,5 stupňov za traverzom, čo znamená, že sa vzhľadom k predbiehanej
lodi nachádza v takom postavení, z ktorého by v noci mohla vidieť iba len jej kormové svetlo
a nemohla by vidieť žiadne z jej bočných svetiel.
(c) Ak má loď akékoľvek pochybnosti o tom, či sa má považovať za predbiehajúcu loď, musí
sa za ňu predpokladať, že ňou je a podľa toho postupovať.
(d) Všetky nasledujúce zmeny námeru medzi dvomi loďami nemôžu byť dôvodom k tomu,
aby sa predbiehajúca loď v zmysle týchto Pravidiel, považovala za loď križujúcu smer, alebo
aby bola zbavená povinnosti držať sa v dostatočnú vzdialenosť od predbiehanej lodi až
dovtedy, kým nebude predbiehanie skončené.
Pravidlo 14
Lode plávajúce priamo oproti sebe
(a) Ak sa dve lode so strojným pohonom približujú k sebe v priamom, alebo približne
priamom smere tak, že vzniká nebezpečenstvo zrážky, musí každá z nich zmeniť svoj smer
vpravo tak, aby minula druhú loď po ľavej strane.
(b) Takáto situácia nastane vtedy, ak loď vidí inú loď priamo, alebo takmer priamo pred
sebou a v noci môže vidieť sťažňové svetlá inej lodi v nábežníku, alebo takmer v nábežníku,
a/alebo obidve bočné svetlá tejto lode a vo dne ju vidí v polohe, ktorá tomu zodpovedá.
(c) Ak má loď akékoľvek pochybnosti o tom, či takáto situácia jestvuje, musí predpokladať, že
to tak je a podľa toho konať.
Pravidlo 15
Križovanie
Ak sa kurzy dvoch lodí so strojným pohonom križujú tak, že vzniká nebezpečenstvo zrážky,
musí loď, ktorá má druhú loď po svojej pravej strane uvoľniť cestu tejto lodi a ak to okolnosti
prípadu pripustia, vyvarovať sa kríženiu kurzu pred provou druhej lode.
Pravidlo 16
Činnosti lode uvoľnujúcej cestu
Každá loď, ktorá má podľa týchto Pravidiel povinnosť uvoľniť cestu inej lodi, musí, pokiaľ
okolnosti tomu dovoľujú, vykonať včasnú a rozhodnú akciu, aby sa lode bezpečne minuli.
Pravidlo 17
Činnosti lode, ktorá má prednosť
(a) (i) Ak jedna z dvoch lodí má uvolniť cestu, tak druhá loď musí udržiavať svoj smer
a rýchlosť.
(ii) Druhá loď však môže vykonať opatrenia na to, aby sa zabránilo nebezpečenstvu
zrážky vlastným vhodným manévrom hneď, keď je mu zrejmé, že loď, ktorá má uvoľniť
cestu, nepostupuje podľa týchto Pravidiel.
(b) Ak sa loď, ktorá má povinnosť udržiavať svoj kurz a rýchlosť, ocitne tak blízko druhej lode,
že zrážke sa nedá vyhnúť len činnosťou lode uvoľňujúcej cestu, táto loď musí vykonať všetko,
aby nedošlo ku zrážke.
(c) Loď so strojným pohonom, ktorá pri križovní postupuje v súlade s bodom (a) (ii) tohto
Pravidla tak, aby sa zabránila zrážke s iným plavidlom so strojným pohonom, nesmie, ak to
okolnosti umožňujú, meniť svoj smer doľava, ak sa druhá loď nachádza po jej ľavej strane.
(d) Toto pravidlo loď, ktorá je povinná uvoľniť cestu, nezbavuje plnenie tejto povinnosti.
Pravidlo 18
Vzájomné povinnosti lodí
Ak pravidlá 9, 10 a 13 neurčujú inak, tak:
(a) Loď so strojným pohonom za plavby musí uvoľniť cestu:
(i) lodi, ktorá je neovládteľná,
(ii) lodi s obmedzenou manévrovacou schopnosťou,
(iii) lodi vykonávajúcej lov rýb,
(iv) plachetnici.
(b) Plachetnica za plavby musí uvoľniť cestu:
(i) lodi, ktorá je neovládteľná,
(ii) lodi s obmedzenou manévrovacou schopnosťou,
(iii) lodi vykonávajúcej lov rýb,
(c) Loď vykonávajúca lov rýb za plavby musí, pokiaľ je to možné, uvoľniť cestu:
(i) lodi, ktorá je neovládteľná,
(ii) lodi s obmedzenou manévrovacou schopnosťou,
(d) (i) Každá loď okrem lode, ktorá je neovládateľná, alebo je loď s obmedzenou
manévrovacou schopnosťou nesmie, ak to okolnosti umožňujú, brániť bezpečnému
priechodu lodi, ktorá je obmedzená svojím ponorom, ktoré vystavuje signály podľa
Pravidla 28.
(ii) Loď obmedzená svojím ponorom musí plávať so zvláštnou opatrnosťou, majúc plne
na zreteli svoje zvláštne postavenie.
(e) Hydroplán na vode sa vo všeobecnosti musí držať bokom od všetkých lodí a nesťažovať
im plavbu. Ak však existuje nebezpečenstvo zrážky, musí dodržiavať Pravidlá uvedené v
tejto časti.
(f)
(i) Plavidlo WIG, keď zastavuje, vyloďuje sa a pri lete nad povrchom, musí udržiavať
dostatočnú vzdialenosť od všetkých ostatných plavidiel a zabrániť narušeniu ich plavby,
(ii) Plavidlo WIG, ktoré pláva na povrchu vody, musí postupovať v súlade s pravidlami
tejto časti ako plavidlo s vlastným pohonom.
ČASŤ III – PLAVBA LODÍ ZA ZNÍŽENEJ DOHĽADNOSTI
Pravidlo 19
Plavba lodí počas zníženej dohľadnosti
(a) Toto pravidlo sa týka lodí, ktoré nie sú vo vzájomnom dohľade za plavby v oblasti
zníženej dohľadnosti, alebo v jej blízkosti.
(b) Každá loď musí plávať bezpečnou rýchlosťou primeranou prevládajúcim podmienkam a
okolnostiam zníženej dohľadnosti. Loď so strojným pohonom musí mať svoje stroje
pripravené vykonať okamžitý manéver.
(c) Každá loď pri dodržavaní Pravidiel Kapitoly I tejto časti musí brať náležitý ohľad na
prevládajúce okolnosti a podmienky zníženej dohľadnosti.
(d) Loď, ktorá zistí len pomocou radaru prítomnosť inej lodi musí určiť, či môže nastať
situácia prílišného priblíženia sa lodi a/alebo či jestvuje nebezpečenstvo zrážky. Ak tomu tak
je, musí včas vykonať opatrenie na bezpečné minutie sa lodí a v prípade, ak bude takýmto
opatrením zmena kurzu, musi sa, pokiaľ to bude možné, vyvarovať:
(i) zmene kurzu vľavo, ak sa druhá loď nachádza pred traverzom a ak sa nejedná
o predbiehanú loď,
(ii) zmene kurzu smerom k druhej lodi, ak sa nachádza pred traverzom, alebo za
traverzom.
(e) S výnimkou, keď je zrejmé, že nehrozí nebezpečenstvo zrážky, každá loď, ktoré zjavne
počuje pred svojím traverzom hmlový signál inej lode, alebo ak nemôže zabrániť prílišnému
priblíženiu sa k inej lodi nachádzajúcej sa pred traverzom, musí znížiť svoju rýchlosť na
najnižšiu, aká je potrebná na udržanie sa na svojom kurze. Ak je to nutné, musí úplne
zastaviť a v každom prípade pokračovať v plavbe s najväčšou opatrnosťou, pokiaľ
nebezpečenstvo zrážky nepominie.
ČASŤ C – SVETLÁ A ZNAKY
Pravidlo 20
Použitie
(a) Pravidlá v tejto časti musia byť dodržiavané za každého počasia.
(b) Pravidlá týkajúce sa svetiel musia byť dodržiavané od západu do východu slnka a v tomto
čase nie je povolené sa nesmú vystavovať žiadne iné svetlá, s výnimkou takých svetiel, ktoré
sa nedajú zmýliť so svetlami predpísanými týmito Pravidlam a nijako nebudú zoslabovať ich
viditelnosť, alebo meniť ich rozlišovaciu charakteristiku, alebo ktoré by prekážali pri
vykonávaní náležitého pozorovania.
(c) Svetlá predpísané týmito Pravidlami, ak sú na lodi nainštalované, musia tiež byť
vystavované od východu do západu slnka počas zníženej dohľadnosti a môžu byť vystavené
za každých okolností, za ktorých to bude uznané za potrebné.
(d) Pravidlá týkajúce sa znakov musia byť dodržiavané počas dňa.
(e) Svetlá a znaky predpísané v týchto Pravidlách musia byť v súlade s ustanoveniami
Prílohy I týchto Pravidiel.
Pravidlo 21
Definície
(a) Výrazom „Sťažňové svetlo“ sa rozumie biele svetlo umiestnené nad pozdĺžnou osou lode,
viditelné bez prerušenia v oblúku obzoru v uhle 225 stupňov a nastavené tak, že je viditeľné
od priameho smeru vpred do 22,5 stupňov za traverz na každom boku lode.
(b) Výrazom „Bočné svetlá“ sa rozumie zelené svetlo na pravom boku a červené svetlo na
ľavom boku, umiestnené tak, že každé z týchto je viditeľné bez prerušenia v oblúku obzoru
v uhle 112,5 stupňov a sú nastavené tak, aby bolo viditeľné od priameho smeru vpred do
22,5 stupňov za traverz príslušného boku lode. Na lodi kratšej ako 20 m môžu byť bočné
svetlá spojené do jedného svietidla umiestneného nad pozdĺžnou osou lode.
(c) Výrazom „Kormové svetlo“ sa rozumie biele svetlo umiestnené , ak je to prakticky možné,
čo najbližšie ku korme a viditelné bez prerušenia v oblúku obzoru v uhle 135 stupňov, a je
nastavené tak, aby bolo viditelné od priameho smeru vzad do 67,5 stupňov na každú stranu
lode.
(d) Výrazom „Vlečné/ remorkérové svetlo“ sa rozumie žlté svetlo s rovnakou charakteristikou
ako „kormové svetlo“, tak ako je definované v odseku (c) tohto Pravidla.
(e) Výrazom „Kruhové svetlo“ sa rozumie svetlo viditeľné bez prerušenia po celom obzore,
čiže v v uhle 360 stupňov.
(f) Výrazom „Prerušované svetlo“ sa rozumie svetlo so zábleskami v pravidelných intervaloch
s frekvenciou 120 a viac zábleskov za minútu.
Pravidlo 22
Viditeľnosť svetiel
Svetlá predpísaná týmito Pravidlami musia mať intenzitu, ako sa uvádza v časti 8 Prílohy I
týchto Pravidiel takú, aby boli viditeľné z týchto minimálnych vzdialenostiach:
(a) Na lodiach s dĺžkou 50 metrov a viac: – sťažňové svetlo, 6 míľ, – bočné svetlo, 3 míle, – kormové svetlo, 3 míle, – vlečné svetlo, 3 míle, – biele, červené, zelené alebo žlté kruhové svetlo, 3 míle.
(b) Na lodiach s dĺžkou 12 metrov a viac, ale kratších ako 50 metrov: – sťažňové svetlo, 5 míľ; s výnimkou, keď plavidlo je kratšie ako 20 metrov, vtedy 3 míle, – bočné svetlo, 2 míle, – kormové svetlo, 2 míle, – vlečné svetlo, 2 míle, – biele, červené, zelené alebo žlté kruhové svetlo, 2 míle.
(c) Na lodiach kratších ako 12 metrov: – sťažňové svetlo, 2 míle, – bočné svetlo, 1 míľa, – kormové svetlo, 2 míle, – vlečné svetlo, 2 míle, – biele, červené, zelené alebo žlté kruhové svetlo, 2 míle.
(d) Na vlečených, ťažko viditeľných, čiastočne zaplavovaných lodiach, alebo objektoch: – biele kruhové svetlo, 3 míle.
Pravidlo 23
Lode so strojným pohonom za plavby
(a) Loď so strojným pohonom za plavby musí vystavovať:
(i) predné sťažňové svetlo,
(ii) druhé sťažňové svetlo za a vyššie ako predné svetlo; okrem prípadu, keď loď je
kratšie ako 50 metrov, vtedy nemusí vystavovať takéto svetlo, ale môže sa tak urobiť,
(iii) bočné svetlá,
(iv) kormové svetlo.
(b) Loď pohybujúca sa na vzduchovom vankúši, t.j. vznášadlo nachádzajúce sa v
nevýtlakovom režime, musí okrem svetiel predpísaných v odseku (a) tohto pravidla
vystavovať aj žlté kruhové prerušované svetlo.
(c) (i) Loď so strojným pohonom kratšie ako 12 metrov, môže namiesto svetiel predpísaných
v odseku (a) tohto pravidla vystaviť biele kruhové svetlo a bočné svetlá.
(ii) Loď so strojným pohonom kratšie ako 7 metrov, ktorého maximálna rýchlosť
nepresahuje 7 uzlov, môže namiesto svetiel predpísaných v odseku (a) tohto pravidla
vystaviť biele kruhové svetlo a musí pokiaľ je to prakticky možné, vystavovať aj bočné
svetlá.
(iii) Ak na lodi so strojným pohonom kratšej ako 12 m nemôže byť sťažňové alebo biele
kruhové svetlo umiestnené v pozdĺžnej osi lode, tak môže byť od nej posunuté nabok, pod
podmienkou, že bočné svetlá sú umiestnené v jednom svietidle, ktorá má byť v pozdĺžnej
osi lode alebo tak blízko nej, ako je to len možné a v tej istej línii prova-korma, ako je
umiestnené sťažňové, alebo biele kruhové svetlo.
Pravidlo 24
Vlečenie a tlačenie lodí
(a) Loď so strojným pohonom počas vlečenia vystavovať:
(i) namiesto svetla predpísaného Pravidlom 23(a)(i), alebo (a)(ii) dve sťažňové svetlá
umiestnené vpredu vo zvislej línii. Ak je dĺžka vleku meraná od kormy vlečného plavidla
po zadný koniec vlečnej zostavy väčšia ako 200 metrov, musí vystavovať tri takéto svetlá
umiestnené zvisle nad sebou,
(ii) bočné svetlá,
(iii) kormové svetlo,
(iv) vlečné svetlo umiestnené vo zvislej línii nad kormovým svetlom;
(v) keď dĺžka vleku presahuje 200 m, znak v tvare dvojitého kužeľa tam, kde bude
najlepšie viditeľný.
(b) Ak je tlačná a tlačená loď pevne spojená do jednej tlačnej zostavy, musí byť zostava
považovaná za loď so strojným pohonom a musí vystavovať svetlá predpísané pravidlom 23.
(c) Loď so strojným pohonom tlačiaca dopredu alebo vlečúca pri svojom boku iné plavidlo, ak
nie je súčasťou tlačnej zostavy, musí vystavovať:
(i) namiesto svetla predpísaného v pravidle 23(a)(i), alebo (a)(ii) dve sťažňové svetlá
umietnené vpredu, zvisle nad sebou,
(ii) bočné svetlá,
(iii) kormové svetlo.
(d) Loď so strojným pohonom, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia odseky (a) a (c) tohto
pravidla, musí spĺňať aj požiadavky pravidla 23(a) (ii).
(e) Loď alebo vlečený objekt, iný ako je uvedený v písmene (g), musí vystavovať:
(i) bočné svetlá,
(ii) kormové svetlo,
(iii) keď dĺžka vleku presahuje 200 m, znak v tvare dvojitého kužeľa tam, kde bude
najlepšie viditeľný.
(f) S výnimkou niekoľkých lodí vlečených pri boku, alebo tlačených v skupine, ktoré musia byť
osvetlené ako jedna loď,
(i) tlačená loď, ktoré nie je súčasťou tlačnej zostavy, musí vystavovať vo svojej prednej
časti bočné svetlá,
(ii) loď vlečená pri boku, musí vystaviť kormové svetlo a vo svojej prednej časti bočné
svetlá.
(g) Vlečená, ťažko viditeľná, čiastočne zaplavovaná loď, alebo objekt, alebo zostava takýchto
lodí, alebo objektov, musí pri vlečení vystavovať:
(i) ak má šírku menšiu ako 25 metrov, jedno biele kruhové svetlo umiestnené na alebo
v blízkosti prednej časti a jedno na alebo v blízkosti zadnej časti s výnimkou pružných
nádrží (tzv. drakonov), ktoré nemusia vystavovať svetlo na, alebo v blízkosti predného
konca,
(ii) ak má šírku 25 metrov a viac, dve dodatočné biele kruhové svetlá v najširšom mieste,
alebo v jeho blízkosti,
(iii) ak dĺžka prekračuje 100 metrov, dodatočné biele kruhové svetlo umiestnené medzi
svetlami predpísanými v bodoch (i) a (ii) tak, aby vzdialenosť medzi svetlami neprekračovala
100 metrov,
(iv) znak v tvare dvojitého kužeľa na čo najviac vysunutej časti posldnej lode, alebo
vlečeného objektu, alebo v jej blízkosti a ak dĺžka vleku presahuje 200 m, dodatočný
znak v tvare dvojitého kužeľa tam, kde bude najlepšie viditeľný a ktorý je umiestnený tak
ďaleko dopredu, ako je to len možné.
(h) Ak vlečná loď, alebo objekt z akejkoľvek vážnej príčiny nemôže vystavovať svetlá
predpísané v odseku (e) alebo (g) tohto pravidla, musí prijať všetky možné opatrenia na
osvetlenie vlečenej lode, alebo objektu, alebo aspoň upozorniť na prítomnosť neosvetlenej
lode, alebo objektu.
(h) Ak loď, ktorá obvykle vykonáva vlečné práce z akejkoľvek vážnej príčiny nemôže
vystavovať svetlá predpísané v odseku (a), alebo (c) tohto pravidla, takáto loď tieto svetlá
nemusí vystavovať v prípade, ak vlečie inú loď nachádzajúcu sa v nebezpečenstve, alebo
potrebuje pomoc. Musí ale prijať všetky možné opatrenia s cieľom poukázať na druh spojenia
medzi vlečnou a vlečenou loďou, najmä osvetlením vlečného lana v zmysle Pravidla 36.
Pravidlo 25
Plachetnice a veslice za plavby
(a) Plachetnica za plavby musí vystavovať:
(i) bočné svetlá,
(ii) kormové svetlo.
(b) Pri plachetniciach kratších ako 12 metrov sa svetlá predpísané v odseku (a) tohto pravidla
môžu spojiť do jedného svietidla, ktoré sa umiestni na vrchol stožiaru, alebo do jeho blízkosti,
kde je najlepšie viditeľné.
(c) Plachetnica za plavby môže, okrem svetiel predpísaných v odseku (a) tohto pravidla
vystaviť na vrchol stožiaru, kde sú najlepšie viditeľné, alebo v jeho blízkosti dve kruhové
svetlá vo zvislej línii, horné červené a dolné zelené. Tieto svetlá sa nesmú vystavovať v
spojení s kombinovaným svietidlom povoleným podľa odseku (b) tohto pravidla.
(d) (i) Plachetnica kratšia ako 7 metrov musí, ak je to možné, vystavovať svetlá predpísané v
odseku (a), alebo (b) tohto pravidla, ale ak tak neurobí, musí mať na použitie (po ruke)
pripravenú elektrickú baterku, alebo zapálené svietidlo s bielym svetlom, ktoré musí byť
vystavené dostatočne včas na zabránenie zrážky.
(i) Veslica môže vystavovať svetlá predpísané v odseku (a) alebo (b) tohto pravidla, ale
ak tak neurobí, tak musí mať na použitie pripravenú elektrickú baterku, alebo zapálené
svietidlo s bielym svetlom, ktoré sa musí byť vystavené dostatočne včas, aby sa zabránilo
zrážke.
(e) Plavidlo plávajúce pod plachtami, ktoré súčasne používa aj strojný pohon, musia
vystavovať vpredu, kde je možné ho najlepšie vidieť, kužeľový znak s vrcholom smerujúcim
dole.
Pravidlo 26
Rybárske lode
(a) Loď loviaca ryby za plavby, alebo kotviace, musí vystavovať iba svetlá a znaky
predpísané týmto pravidlom.
(b) Loď loviaca ryby vlečením siete, alebo iného rybolovného zariadenia vo vode, musí
vystavovať:
(i) dve kruhové svetlá umiestnenén zvisle nad sebou, z ktorých horné je zelené a dolné
biele, alebo znak pozostávajúci z dvoch kužeľov s vrcholmi k sebe umiestnených spolu vo
zvislej línii nad sebou; loď kratšia ako 20 metrov môže namiesto tohto tvaru vystavovať
kôš,
(ii) sťažňové svetlo za zeleným kruhovým svetlom a nad ním; ak je loď kratšia ako 50
metrov, nemusí, ale môže vystaviť takéto svetlo,
(iii) ak sa pohybuje vzhľadom k vode, musí vystavovať okrem svetiel predpísaných v
tomto odseku aj bočné svetlá a kormové svetlo.
(c) Loď loviaca ryby inak, ako vlečnou sieťou, musí vystavovať:
(i) dve kruhové svetlá vo zvislej línii, z ktorých horné svetlo je červené a dolné biele,
alebo znak v tvare pozostávajúci z dvoch kužeľov s vrcholmi k sebe umiestnených zvislej
línii nad sebou; loď kratšia ako 20 metrov, môže namiesto tohto tvaru vystavovať kôš,
(ii) v prípade, ak sa rybolovné zariadenie rozprestiera do vzdialenosti väčšej ako 150
metrov od lode vo vodorovovnom smere – biele kruhové svetlo, alebo kužeľ umiestnený s
vrcholom smerujúcim nahor v smere k rybolovnému zariadeniu,
(iii) ak sa pohybuje vzhľadom k vode, okrem svetiel predpísaných v tomto odseku aj
bočné svetlá a kormové svetlo.
(d) Na loď loviacu ryby v blízkosti iných lodí, ktoré tiež lovia ryby sa vzťahujú dodatočné
signály uvedené v Prílohe II k týchto Pravidiel.
(e) Pokiaľ plavidlo neloví ryby, nesmie vystavovať svetlá, alebo znaky predpísané týmto
Pravidlom, ale iba tie, ktoré sú predpísané pre loď jeho dĺžky.
Pravidlo 27
Neovládateľné lode, alebo lode s obmedzenou manévrovacou schopnosťou
(a) Neovládatelná loď, musí vystaviť:
(i) dve červené, kruhové svetlá umiestnené vo zvislej línii na mieste, kde sú najlepšie
viditeľné,
(ii) dve guľe, alebo podobné znaky umiestnené vo zvislej línii na mieste, kde sú najlepšie
viditeľné,
(iii) ak sa pohybuje vzhľadom k vode – okrem svetiel predpísaných v tomto odseku aj
bočné svetlá a kormové svetlo.
(b) Loď s obmedzenou manévrovacou schopnosťou, s výnimkou lode, ktoré sa zaoberá
odmínovaním, musí vystavovať:
(i) tri kruhové svetlá vo zvislej línii na mieste, kde sú najlepšie viditeľné. Najvyššie a
najnižšie z týchto svetiel musí byť červené a prostredné svetlo musí byť biele,
(ii) tri znaky vo zvislej línii na mieste, kde sú najlepšie viditeľné. Najvyšší a najnižší z
týchto znakov musí byť guľa a prostredný musí byť v tvare dvojitého kužeľa,
(iii) ak sa pohybuje po vode, okrem svetiel predpísaných v bode (i) aj sťažňové svetlá,
bočné svetlá a kormové svetlo,
(iv) pri kotvení okrem svetiel alebo tvarov predpísaných v bodoch (I) a (II) svetlo, svetlá
alebo znaky predpísané v pravidle 30.
(c) Loď zo strojným pohonom, ktorá vykonáva takú vlečnú činnosť, ktorá vážne obmedzuje
možnosť zmeny kurzu vlečnej lode a vlečeného objektu musí okrem svetiel alebo znakov
predpísaných pravidlom 24(a), vystavovať svetlá alebo znaky predpísané v písmene (b) bodu
i) a ii) tohto pravidla.
(d) Loď vykonávajúca bágrovacie alebo iné podmorské práce obmedzujúce jej manévrovaciu
schopnosť, musí vystavovať svetlá a znaky predpísané v odseku (b) tohto pravidla v bodoch i)
a ii) tohto pravidla a ak existuje v jej blízkosti prekážka, musí ďalej vystavovať:
(i) dve červené kruhové svetlá alebo dve guľe umiestnené zvisle nad sebou na
signalizáciu strany, na ktorej existuje prekážka,
(ii) dve zelené kruhové svetlá, alebo dva dvojité kužele umiestnené zvisle nad sebou na
signalizáciu strany, po ktorej môže iná loď prechádzať,
(iii) ak sa pohybuje po vode, okrem svetiel predpísaných v tomto odseku aj sťažňové
svetlá, bočné svetlá a kormové svetlo,
(iv) plavidlo, pre ktoré platí tento odsek, pri kotvení musí vystavovať svetlá alebo znaky
predpísané v bodoch (i) a (ii) namiesto svetiel alebo znakov podľa pravidla 30.
(e) Ak veľkosť lode používanej pri potápačských činnostiach neumožňuje vystavovať všetky
svetlá a znaky predpísané v odseku (d) tohto pravidla, musí vystavovať pevnú repliku vlajky
„A“ Medzinárodného signálového kódexu vysokú aspoň 1 meter a musí byť prijaté také
opatrenia, aby sa zabezpečila jej viditeľnosť po celom horizonte bez prerušenia, t.j. v rozsahu
360°.
(f) Loď vykonávajúca odmínovacie práce, musí okrem svetiel predpísaných pre loď so
strojným pohonom v pravidle 23, alebo znaku predpísaného v v prvidle 30 pre zakotvenú loď,
vystavovať tri zelené kruhové svetlá, alebo tri guľe. Jedno z týchto svetiel, alebo znakov musí
byť vystavené na vrchole predného sťažňa, alebo v jeho blízkosti a ostatné na koncoch
priečneho rahna tohto sťažňa. Tieto svetlá, alebo znaky označujú, že pre inú loď je
nebezpečné priblížiť sa bližšie ako 1000 metrov za zadnú časť alebo 500 metrov na oboch
stranách mínolovky.
(g) Plavidlá kratšie ako 7 metrov nie sú povinné vystavovať svetlá stanovené v tomto pravidle.
(h) Signály predpísané v tomto pravidle nie sú signálmi plavidiel v núdzi potrebujúce pomoc.
Takéto signály sa uvádzajú v prílohe IV týchto predpisov.
Pravidlo 28
Loď obmedzená svojím ponorom
Loď obmedzená svojím ponorom môže okrem svetiel predpísaných pre lode so strojným
pohonom v pravidle 23 vystavovať na najlepšie viditeľnom mieste tri červené kruhové svetlá
vo zvislej línii alebo valec.
Pravidlo 29
Lodivodské plavidlá
(a) Plavidlo vykonávajúce lodivodskú službu musí vystavovať:
(i) na vrchole sťažňa alebo v jeho blízkosti dve kruhové svetla umiestnené zvisle nad
sebou, horné musí byť biele a spodné červené,
(ii) okrem počas plavby bočné svetlá a kormové svetlo,
(iii) pri kotvení okrem svetiel stanovených v bode (i) svetlo, svetlá alebo znak predpísaný
pravidlom 30 pre zakotvené lode..
(b) Lodivodské plavidlo, ak nevykonáva lodivodskú službu, musí vystavovať svetlá alebo
znaky stanovené pre podobné plavidlo rovnakej dĺžky.
Pravidlo 30
Zakotvené lode a lode nasadnuté na plytčinu
(a) Zakotvená loď musí vystaviť na mieste, kde je najlepšie vidieť:
(i) v prednej časti lode biele kruhové svetlo alebo jednu čiernu guľu,
(ii) na korme alebo blízko nej a na nižšej úrovni ako svetlo stanovené v bode (i) biele
kruhové svetlo.
(b) Loď kratšia ako 50 metrov môže namiesto svetiel stanovených v odseku (a) tohto pravidla
vystavovať biele kruhové svetlo na mieste, kde je ho možné najlepšie vidieť.
(c) Zakotvená loď môže, a loď s dĺžkou 100 metrov a viac musí, tiež použiť dostupné
pracovné, alebo iné podobné svetlá na osvetlenie svojich palúb.
(d) Loď nasadnutá na plytčinu musí vystavovať svetlá predpísané v odseku (a) alebo (b)
tohto pravidla a navyše na mieste, kde sú najlepšie viditeľné:
(i) dve červené kruhové svetlá umiestnené zvisle nad sebou,
(ii) tri guľe umiestnené zvisle nad sebou.
(e) Loď kratšia ako 7 metrov, ak je zakotvená, alebo na plytčine a nie je v úzkom prielive, v
plavebnej dráhe, alebo na kotvišti alebo v miestach , v ktorých obvykle plávajú lode, nemusí
vystavovať svetlá alebo znaky predpísané v odsekoch (a), (b) alebo (d) tohto pravidla.
Pravidlo 31
Hydroplány
V prípade, že hydroplán nemôže vystavovať svetlá a znaky s charakteristickou, alebo
umiestnením zodpovedajúce požiadavkám, ktoré sú stanovené Pravidlami tejto časti, musí
vystavovať svetlá a znaky, ktoré sa im svojou charakteristikou a umiestnením čo najviac
približujú.
ČASŤ D – ZVUKOVÉ A SVETELNÉ SIGNÁLY
Pravidlo 32
Definície
(a) Slovo „siréna” sa rozumie akékoľvek zvukové signálne zariadenie, ktoré je schopné vydávať
predpísané tóny, zodpovedajúce požiadavkám Prílohy III týchto Pravidiel.
(b) Pojem „krátky tón“ označuje tón trvajúci asi jednu sekundu.
(c) Pojem „dlhý tón“ označuje tón trvajúci od štyroch do šiestich sekúnd.
Pravidlo 33
Zariadenia na zvukové signály
(a) Loď a dĺžkou 12 metrov a viac musí byť vybavená sirénou a zvonom a loď s dĺžkou 100
metrov a viac okrem toho musí byť vybavená aj gongom, ktorého tón a zvuk nie je možné si
zameniť so zvukom zvonu. Siréna, zvon a gong musia spĺňať požiadavky Prílohy III týchto
Pravidiel. Zvon, alebo gong alebo obe tieto zariadenia sa môžu nahradiť iným zariadením,
ktoré má rovnakú zvukovú charakteristiku, za predpokladu, že vždy bude možné vydávať
požadované signály ručne.
(b) Loď kratšia ako 12 metrov nemusí mať zariadenia na zvukovú signalizáciu stanovené v
odseku (a) tohto Pravidla, ale ak ich nemá, musí byť vybavená niektorými inými prostriedkami
na vydávanie účinného zvukového signálu.
Pravidlo 34
Manévrové a výstražné signály
(a) Ak sú lode vzájomne na dohľad, tak loď s vlastným pohonom za plavby, v prípade že
manévruje, ako je dovolené, alebo vyžadované podľa týchto Pravidiel, musí oznámiť tento
manéver nasledujúcimi signálmi svojej sirény: – jeden krátky tón znamená „mením svoj kurz vpravo“, – dva krátke tóny znamenajú „mením svoj kurz vľavo“, – tri krátke tóny znamenajú „dávam spätný chod“.
(b) Akákoľvek loď môže počas manévru doplniť zvukové signály predpísané v odseku (a)
tohto Pravidla svetelnými signálmi primerane opakovanými po celú dobu uskutočňovania
manévru :
(i) tieto svetelné signály budú mať nasledujúci význam: – jeden záblesk znamená „mením svoj kurz vpravo“, – dva záblesky znamenajú „mením svoj kurz vľavo“, – tri záblesky znamenajú „dávam spätný chod“,
(ii) každý záblesk musí trvať asi jednu sekundu, interval medzi zábleskami musí mať asi
jednu sekundu a interval medzi po sebe nasledujúcimi signálmi nesmie byť kratší ako
desať sekúnd,
(iii) svetlo používané na tento signál, ak je inštalované, musí byť biele kruhové, viditeľné
na vzdialenosť najmenej päť míľ a musí vyhovovať požiadavkám Prílohy I.
(c) Ak sa lode vo vzájomnom dohľade nachádzajú v úzkom prielive, alebo v plavebnej dráhe:
(i) loď, ktoré sa chystá predbehnúť inú loď, musí v súlade s pravidlom 9 písmenom (e) (i)
oznámiť svoj zámer nasledujúcimi signálmi svojej sirény: – dva dlhé tóny, po ktorých nasleduje jeden krátky tón, znamenajú „mám v úmysle
predbehnúť vás po vašej pravej strane“, – dva dlhé tóny, po ktorých nasledujú dva krátke tóny znamenajú „mám v úmysle
predbehnúť vás po vašej ľavej strane“.
(ii) loď, ktorá má byť predbehnútá, musí v súlade s pravidlom 9 písmenom (e) (i) potvrdiť
svoj súhlas nasledujúc signálom svojej sirény, v tomto poradí: – jeden dlhý, jeden krátky, jeden dlhý a jeden krátky tón.
(d) Ak sa lode vo vzájomnom dohľade približujú k sebe a jedna z nich z akejkoľvek príčiny
nemôže pochopiť zámery, alebo činnosť druhej lode, alebo pochybuje o tom, či druhá loď
podniká dostatočné opatrenie na zabránenie zrážky, musí táto loď okamžite oznámiť svoje
pochybnosti najmenej piatimi, rýchlo za sebou nasledujúcimi krátkymi tónmi sirény. Takýto
signál môže byt’ doplnený svetelným signálom skladajúcim sa aspoň z piatich, rýchlo za
sebou nasledujúcich zábleskov.
(e) Loď blížiaca sa k zákrute, alebo k takému miestu prielivu, alebo plavebnej dráhy, kde
môžu byt’ iné lode skryté za vystupujúcimi prekážkami, musí vydať jeden dlhý tón. Na taký
signál musí akékoľvek blížiaca sa loď skryté za zákrutou, alebo vystupujúcou prekážkou
odpovedať jedným dlhým tónom.
(f) Ak sú na plavidle sirény rozmiestnené vo vzdialenosti väčšej ako 100 m od seba, musí sa
na vydávanie manévrových a výstražných signálov používať len jedna siréna.
Pravidlo 35
Zvukové signály pri zníženej dohľadnosti
V oblasti so zníženou viditeľnosťou alebo v jej blízkosti, či už cez deň alebo v noci, musia byť
signály predpísané v týmto pravidlom vydávané takto:
(a) Loď so strojným pohonom pohybujúca sa vzhľadom k vode, musí v intervaloch kratších
ako 2 minúty vydávať jeden dlhý tón.
(b) Loď so strojným pohonom za plavby, ale zastavená a nepohybujúca sa vzhľadom k vode,
musia vydávať v intervaloch kratších ako 2 minúty vydávať dva dlhé tóny, medzi ktorými je
interval asi 2 sekundy.
(c) Neovládateľná loď, loď s obmedzenou manévrovacou schopnosťou, plachetnica, loď
obmedzená svojím ponorom, loď loviaca ryby a loď vykonávajúca vlečenie alebo tlačenie inej
lode musia namiesto signálov predpísaných v odsekoch (a) alebo (b) tohto pravidla vydávať
v intervaloch kratších ako 2 minúty tri po sebe nasledujúce tóny, a to jeden dlhý tón, po
ktorom nasledujú dva krátke tóny.
(d) Vlečená loď, alebo ak viac lodí je vlečených a sú na ňom ľudia, posledná loď zostavy
vleku, musí v intervaloch kratších ako 2 minúty vydávať štyri po sebe nasledujúce tóny, a to
jeden dlhý tón, po ktorom nasledujú tri krátke tóny. Ak je to prakticky možné, musí tento
signál nasledovať okamžite po signáli vydanom z vlečnej lode.
(e) Ak sú tlačná a tlačená loď pevne spojené do jednej tlačnej zostavy, musia byť
považované za loď so strojným pohonom, ktorá musí vydávať signály predpísané v odsekoch
(a) alebo (b) tohto pravidla.
(f) Kotviaca loď musí v intervaloch kratších ako jedna minúta rýchlo zvoniť zvonom po dobu
asi 5 sekúnd. Na lodi s dĺžkou 100 metrov a viac sa musí zvoniť zvonom v prednej časti lode
a ihneď po tomto zvonení musia nasledovať rýchle údery na gong po dobu asi 5 sekúnd zo
zadnej časti lode. Kotviaca loď okrem toho môže vydávať tri po sebe idúce tóny, a to jeden
krátky, jeden dlhý a jeden krátky tón, aby upozornila blížiacu sa loď na svoju polohu a
možnosť zrážky.
(g) Loď nasadnutá na plytčine musí vydávať signál pomocou zvonu a v prípade potreby aj
signál gongom predpísaný v odseku (f) tohto pravidla a okrem toho musí vydávať tri
oddelené a výrazné údery na zvon bezprostredne pred a po rýchlom zvonení. Loď
nasadnuté na plytčine môže okrem toho vydať aj príslušný signál sirénou.
(h) Loď kratšia ako 12 metrov nie je povinná vydávať vyššie uvedené signály, ale ak tak
neurobí, musí vydávať nejaký iný účinný zvukový signál v intervaloch kratších ako 2 minúty.
(i) Lodivodské plavidlo vykonávajúce lodivodskú službu môže, okrem signálov predpísaných
v odsekoch (a), (b) alebo (f) tohto Pravidla vydávať aj rozpoznávací zvukový signál skladajúci
sa zo štyroch krátkych tónov.
Pravidlo 36
Signály na upútanie pozornosti
Akékoľvek loď, ak potrebuje upútať pozornosť inej lodi, môže vydávať svetelné alebo
zvukové signály, ktoré nemôžu byť zameniteľné s žiadnym signálom povoleným inde v týchto
Pravidlách, alebo môže nasmerovať svetlo svojho reflektoru v smere nebezpečenstva, avšak
takým spôsobom, aby tým neprekážalo iným lodiam.
Pravidlo 37
Núdzové signály
Ak je loď v núdzi a potrebuje pomoc, musí použiť alebo vystaviť signály predpísané v Prílohe
IV týchto Pravidiel.
ČASŤ E – VÝNIMKY
Pravidlo 38
Výnimky
Z povinnosti dodržiavať tieto predpisy môže byť vyňatá akákoľvek loď (alebo kategória lodí)
za predpokladu, že spĺňa požiadavky Medzinárodných pravidiel na zabránenie zrážkam na
mori z roku 1960, a jeho kýl bol položený alebo ktorá je v zodpovedajúcej fáze stavby pred
nadobudnutím účinnosti týchto Pravidiel, a to takto:
(a) Inštalácia svetiel s viditeľnostou predpísanou v pravidle 22 na obdobie štyroch rokov od
dátumu vstupu týchto Pravidiel do platnosti.
(b) Inštalácia svetiel so špecifikáciou farieb predpísaných v pravidle 7 časti Prílohy I týchto
Pravidiel na obdobie štyroch rokov od dátumu vstupu týchto Pravidiel do platnosti.
(c) Zmien rozmiestnenie svetiel v dôsledku prechodu z anglosaských jednotiek na metrické
jednotky a zaokrúhlenie merných jednotiek – trvalá výnimka.
(d) (i) Zmien rozmiestnenia sťažňových svetiel na lodiach kratších ako 150 metrov,
vyplývajúcich z požiadaviek bodu 3 (a) Prílohy I týchto Pravidiel – stála výnimka.
(ii) Zmien rozmiestnenia sťažňových svetiel na lodiach s dĺžkou 150 metrov a viac,
vyplývajúcich z požiadaviek bodu 3 (a) Prílohy I týchto Pravidiel na obdobie deviatich
rokov od dátumu vstupu týchto Pravidiel do platnosti.
(e) Zmien rozmiestnenia sťažňových svetiel, vyplývajúcich z požiadaviek bodu 2 (b) Prílohy
I týchto Pravidiel na obdobie deviatich rokov od dátumu vstupu týchto Pravidiel do platnosti,
(f) Zmien rozmiestnenia bočných svetiel, vyplývajúcich z požiadaviek bodu 3 (b) Prílohy
I týchto Pravidiel na obdobie deviatich rokov od dátumu vstupu týchto Pravidiel do platnosti,
(g) Požiadavky na zvukové signalizačné prostriedky predpísané v Prílohe III, do deviatich
rokov od dátumu vstupu týchto Pravidiel do platnosti,
(h) Zmien rozmiestnenie kruhových svetiel vyplývajúce z požiadaviek Pravidiel časti 9 (b)
Prílohy I týchto Pravidiel – trvalá výnimka.
PRÍLOHA I
ROZMIESTNENIE A TECHNICKÁ CHARAKTERISTIKA SVETIEL A
ZNAKOV
DEFINÍCIE
Pojem „výška nad trupom lode“ znamená výšku nad najvyššou súvislou palubou.
2.
ZVISLÉ UMIESTNENIE SVETIEL A VZDIALENOSŤ MEDZI NIMI
(a) Na lodi so strojným pohonom s dĺžkou 20 metrov a viac musia byť sťažňové svetlá
umiestnené takto:
(i) predné sťažňové svetlo, alebo ak je inštalované iba jedno sťažňové svetlo, potom toto
svetlo musí byť vo výške najmenej 6 metrov nad trupom, a v prípade, že šírka lode je
väčšia ako 6 m, tak musí byť vo výške, ktorá nie je menšia ako je šírka lode, v každom
prípade však svetlo nemusí byť umiestnené vo väčšej výške nad trupom ako 12 metrov,
(ii) keď sú nainštalované dve sťažňové svetlá, tak zadné svetlo musí byť najmenej o 4,5
metra vyššie, ako predné sťažňové svetlo.
(b) Vertikálna vzdialenosť medzi sťažňovými svetlami na lode so strojným pohonom musí byť
taká, aby pri všetkých normálnych podmienkach pozdĺžneho náklonu (trimu lode) bolo zadné
svetlo vidieť vyššie a oddelené od predného svetla i zo vzdialenosti 1000 metrov od provy pri
pohľade od hladiny mora.
(c) Sťažňové svetlo plavidiel so strojným pohonom s dĺžkou 12 metrov a viac, ale kratších
ako 20 metrov musí byť umiestnené vo výške minimálne 2,5 metra nad štítnicou.
(d) Loď so strojným pohonom kratšia ako 12 metrov môže mať najvyššie svetlo
nainštalované vo výške menej ako 2,5 m nad štítnicou. Pokiaľ však nesené sťažňové sveto je
kombinované spolu s bočnými svetlami a kormovým svetlom, potom takéto sťažňové svetlo
musí byť umiestnené aspoň o 1 meter vyššie ako svetlá bočné.
(e) Jedno z dvoch, alebo troch sťažňových svetiel predpísaných pre loď so strojným
pohonom, ak sa zúčastňuje vlečenia alebo tlačenia inej lode, musí byť umiestnené v rovnakej
pozícii ako predné sťažňové svetlo lode so strojným pohonom, alebo ako zadné sťažňové
svetlo; v prípade, že sú nesené na zadnom sťažni, musí sa najnižšie zadné svetlo nachádzať
minimálne 4,5 m nad predným sťažňovým svetlom.
(f) (i) Za všetkých okolností musia byť sťažňové svetlo alebo svetlá predpísné pravidlom 23
(a) umiestnené tak, aby boli viditelné nad všetkými inými svetlami a prekážkami a mimo
všetkých ostatných svetiel a prekážok, s výnimkou ako je uvedené v bode (ii).
(ii) Ak nie je možné niesť kruhové svetlá predpísané pravidlom 27( b) (i), alebo pravidlom
28, nižšie ako sťažňové svetlami môžu byť umiestnené nad zadným stožiarovým svetlom
(svetlami), alebo svetlá, tak môžu byť umiestnené nad zadným sťažňovým svetlom (svetlami),
alebo vertikálne medzi predným sťažňovým svetlom (svetlami) a zadným sťažňovým svetlom
(svetlami), za predpokladu, že v tomto druhomm prípade musia vyhovovať požiadavkam
odseku 3, písmena (c) tejto Prílohy.
(g) Bočné svetlá lode so strojným pohonom musia byť umiestnené nad trupom lode v takej
výške, ktorá nie je väčšia ako tri štvrtiny výšky predného sťažňového svetla. Tieto svetlá by
nemali byť umiestnené príliš nízko, aby ich nerušili palubné svetlá.
(h) Bočné svetlá lode so strojným pohonom kratšej ako 20 metrov, pokiaľ sú nainštalované
v kombinovanom svietidle, musia byť umiestnené najmenej 1 meter pod sťažňovým svetlom.
(i) Keď pravidlá predpisujú, aby boli dve alebo tri svetlá umiestnené vertikálne/ vo zvislej línii,
odstupy medzi nimi musia byť takéto:
(i) na lodi s dĺžkou 20 metrov a viac, odstupy medzi nimi nemôžu byť väčšie, ako 2 metre
a najnižšie z týchto svetiel nesmie byť menej ako 4 metre nad trupom, okrem prípadov,
keď sa vyžaduje vlečné (remorkérové) svetlo,
(ii) na lodi s dĺžkou menej ako 20 metrov, tieto svetlá musia byť rozmiestnené so
vzájomnou vzdialenosťou nie menej ako 1 meter a najnižšie z týchto svetiel nesmie byť
menej ako 2 metre nad štítnicou, okrem prípadov, keď sa vyžaduje vlečné (remorkérové)
svetlo,
(iii) keď sú nesené tri svetlá, odstupy medzi nimi musia byť rovnaké.
(j) Nižšie z dvoch kruhových svetiel predpísaných pre rybársku loď vykonávajúcu lov rýb musí
byť nad bočnými svetlami vo výške nie menšej ako dvojnásobok vzdialenosti medzi dvoma
zvislými svetlami.
(k) Predné kotevné svetlo predpísané v pravidle 30(a) (i) v prípade že sú predpísané dve,
musí byť najmenej 4,5 metra nad zadným kotevným svetlom. Na lodi s dĺžkou 50 metrov,
alebo viac musí byť predné kotevné svetlo vo výške najmenej 6 metrov nad trupom lode.
3.
VODOROVNÉ UMIESTNENIE SVETIEL A VZDIALENOSŤ MEDZI NIMI
(a) Ak sú pre loď so strojným pohonom predpísané dve sťažňové svetlá, vodorovná
vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako polovica dĺžky lode, ale nemusí byť väčšia
ako 100 metrov. Predné sťažňové svetlo musí byť umiestnené od predného väzu vo
vzdialenosti nie väčšej ako štvrtina dĺžky lode.
(b) Na lodi so strojným pohonom s dĺžkou 20 metrov a viac, nesmú byť bočné svetlá
umiestnené pred prednými sťažňovými svetlami. Musia byť umiestnené na boku lode, alebo
blízko neho.
(c) Keď sú svetlá predpísané v pravidle 27(b) (i), alebo pravidlom 28 umiestnené zvisle
medzi predným sťažňovým svetlom (svetlami) a zadným sťažňovým svetlom (svetlami), tieto
kruhové svetlá musia byť umiestnené vo vodorovnej vzdialenosti najmenej 2 m v priečnom
smere od roviny symetrie lode.
d) V prípade, ak sú pre loď so strojným pohonom predpísané len jedno sťažňové svetlo, musí
byť toto svetlo vystavené pred stredom lode; výnimka platí pre lode kratšie ako 20 m, ktoré
nemusia vystaviť toto svetlo pred lode, ale musí ho vystaviť tak ďaleko vpredu, ako je to
možné.
4.
PODROBNOSTI TÝKAJÚCE SA ROZMIESTNENIA SMEROVÝCH SVETIEL
NA RYBÁRSKYCH LODIACH , PLÁVAJÚCICH BÁGROCH A LODIACH
VYKONÁVAJÚCICH PODMORSKÉ PRÁCE
(a) Svetlo označujúce smer vyloženého lovného zariadenia na lodi vykonávajúcej lov rýb, ako
je stanovené v pravidle 26 (c)(ii), musí byť umiestnené vo vodorovnej vzdialenosti najmenej 2
metre a najviac 6 metrov od obidvoch kruhových svetiel, červeného a bieleho. Toto svetlo
musí byť umiestnené nižšie, ako biele kruhové svetlo predpísané pravidlom 26 (c)(i), avšak
nie nižšie ako bočné svetlá.
(b) Svetlá a znaky lode vykonávajúcej bágrovacie, alebo podmorské práce predpísané
pravidlom 26 (c)(i), označujúce stranu, na ktorej je prekážka a/alebo stranu, po ktorej možno
bezpečne plávať, ako je stanovené v článku 27 (d)(i) a (ii), musia byť umiestnené v
maximálnej praktickej vodorovnej vzdialenosti, ale v žiadnom prípade nesmú byť menej ako 2
metre od svetiel alebo znakov predpísaných pravidlom 27 (h) (i) a (ii). V žiadnom prípade
nesmie byť horné z týchto svetiel, alebo znakov umiestnené vyššie, ako najnižšie z troch
svetiel, alebo znakov, ktoré sú stanovené v pravidle 27(b)(i) a (ii).
5.
CLONY BOČNÝCH SVETIEL
Bočné svetlá lodí s dĺžkou 20 metrov a viac musia byť vybavené vnútornými clonami
natretými matnou čiernou farbou a spĺňajúcimi požiadavky časti 9 tejto prílohy. Na lodiach
kratších ako 20 metrov v prípade, ak musia splňať požiadavky časti 9 tejto prílohy, bočné
svetlá musia mať zo strany lode vnútorné clony natreté matnou čiernou farbou. Pri
kombinovanom osvetlení, s použitím jediného vertikálneho vlákna a veľmi úzkou prepážkou
medzi zelenou a červenou časťou svietidla sa externé clony inštalovať nemusia.
6.
ZNAKY
(a) Znaky musia byť čierne a musia mať nasledovné rozmery:
(i) guľa musí mať priemer najmenej 0,6 metra,
(ii) kužeľ musí mať priemer základne najmenej 0,6 metra a výšku rovnajúcu sa
dvojnásobku jeho priemeru,
(iii) valec musí mať priemer najmenej 0,6 metra a výšku dvojnásobok svojho priemeru,
(iv) dvojitý kužeľ musí pozostávať z dvoch kužeľov definovaných v bode (ii) na spoločnej
základni.
(b) Zvislá vzdialenosť medzi znakmi musí byť najmenej 1,5 metra.
(c) Na lodi kratšej ako 20 metrov sa môžu používať znaky s menšími rozmermi, avšak
úmerné k veľkosti lode a odstupy medzi nimi majú byť primerane menšie.
7.
FAREBNÉ CHARAKTERISTIKY SVETIEL
Farebná charakteristika všetkých navigačných svetiel musí zodpovedať ďalej uvedeným
štandardom, v rámci oblastí určených pre každú farbu podľa diagramu Medzinárodnej
komisie pre svetelnú techniku (CIE).
Hranice oblastí pre každú farbu sú určené následovnými súradnicmi takto:
(i) biela
x
y
0.525
0.382
(ii) zelená
x
y
0.028
0.385
(iii) červená
0.525
0.440
0.009
0.723
0.452
0.440
0.300
0.511
0.310
0.348
0.203
0.356
0.310
0.283
0.443
0.382
x
0.680
0.660
0.735
0.721
y
0.320
(iv) žltá
x
y
8.
0.612
0.382
0.320
0.618
0.382
0.265
0.575
0.425
SVIETIVOSŤ SVETIEL
0.259
0.575
0.406
(a) Minimálna svietivosť svetiel musí byť vypočítaná podľa vzorca:
I = 3,43 x 106 x T x D2 x K-D
kde I je svietivosť svetiel v kandelách v prevádzkových podmienkach,
T je prah intenzity svetla 2 x 10-7 luxov,
D je dohľadnosť svetla v námorných míľach,
K je koeficient priepustnosti atmosféry.
Pre predpísané svetlá musí byť hodnota K = 0,8, čo zodpovedá meteorologickej dohľadnosti
približne 13 námorných míľ.
(b) Vybrané hodnoty odvodené zo vzorca sú uvedené v nasledovnej tabuľke:
Dohľadnosť svetla v námorných míľach
Svietivosť svetla v kandelách pre
K=0,8
D
1
1
0,9
2
4,3
3
12,0
4
27,0
5
52,0
6
94,0
POZNÁMKA: Maximálna svietivosť navigačných svetiel by mala byť obmedzená, aby sa
zabránilo neželateľnému oslňujúcemu lesku. Nemá sa to vykonávať použitím premenlivej
regulácie intenzity svetla.
9.
HORIZONTÁLNE SEKTORY
(a) (i) Bočné svetlá umiestnená na lodi musia mať minimálnu požadovanú svietivosť v smere
na špičku lode. Táto svietivosť musí klesať tak, aby medzi 1 stupňom až 3 stupňami za
hranicou predpísaných sektorov prakticky zanikla.
(ii) Minimálna požadovaná svietivosť kormových a sťažňových svetiel v smere 22,5
stupňov za traverzom bočných svetiel, musí byť zabezpečená po celom uhlu obzoru až
do 5 stupňov od vnutornej hranici sektoru predpísaného pravidlom 21. Od uvedených 5
stupňov môže svietivosť klesať do 50 % smerom k hraniciam sektorov a potom ďalej
postupne klesať, aby prakticky zanikla, ale nie viac ako 5 stupňov za hranicou sektora
navigačných svetiel.
(b) (i) Kruhové svetlá musia byť umiestnené tak, aby ich netienili stožiare, rahná alebo
konštrukcie v uhlových výsečiach viac ako 6 stupňov, okrem kotevných svetiel,
stanovených v pravidle 30, ktoré nemusia byť umiestnené príliš vysoko nad trupom lode.
(ii) Ak nie je prakticky možné dodržať požiadavky odseku (b)(i) tohto pravidla vystavením
len jedného kruhového svetla, musia sa použiť dve kruhové svetlá, vhodne umiestnené
alebo vybavené clonou tak, aby, pokiaľ je to prakticky možné, boli viditeľné na vzdialenosť
jednej míle ako jedno svetlo.
10.
VERTIKÁLNE SEKTORY
(a) Elektrické svetlá, s výnimkou svetiel plachetníc v plavbe, musia vo vertikálnych sektoroch
zaručovať:
(i) aspoň minimálnu požadovanú svietivosť v rozmedzí uhla od 5 stupňov nad obzorom,
až po 5 stupňov pod obzorom,
(ii) aspoň 60 percent minimálnej požadovanej svietivosti v rozmedzí uhla od 7,5 stupňa
nad horizontom, až po 7,5 stupňa pod horizontom.
(b) V prípade elektrických svetiel na plachetnicich za plavby, tie musia vo vertikálnych
sektoroch zabezpečiť, aby:
(i) aspoň minimálnu požadovanú svietivosť v rozmedzí uhla od 5 stupňov nad obzorom,
až po 5 stupňov pod obzorom,
(ii) aspoň 50 percent minimálnej požadovanej svietivosti v rozmedzí uhla od 25 stupňov
nad horizontom, až po 25 stupňov pod horizontom.
(c) V prípade iných ako elektrických svetiel, musia byť tieto požiadavky plnené natoľko,
nakoľko to len bude možné.
11.
SVIETIVOSŤ INÝCH AKO ELEKTRICKÝCH SVETIEL
Iné ako elektrické svetlá musia byť v čo najväčšej miere v súlade s požiadavkami na
minimálnu svietivosť, ako je uvedené v tabuľke v časti 8 tejto Prílohy.
12.
MANÉVROVÉ SVETLO
Bez ohľadu na ustanovenia odseku 2 (f) tejto prílohy musí byť manévrové svetlo podľa
pravidla 34 (b) umiestnené v tej istej pozdĺžnej vertikálnej rovine ako je sťažňové svetlo
(svetlá) a ak je to prakticky možné, v minimálnej výške 2 metra nad predným sťažňovým
svetlom za predpokladu, že je umiestnené najmenej 2 metre vo zvislom smere nad, alebo
pod zadným sťažňovým svetlom. Na lodi, ktorá má len jedno sťažňové svetlo, manévrovacie
svetlo, ak je nainštalované, musí byť umiestnené tam, kde je najlepšie viditeľné, najmenej 2
metre v zvislom smere nad, alebo pod sťažňovým svetlom.
13.
VYSOKORÝCHLOSTNÉ LODE
(a) Sťažňové svetlo vysokorýchlostnej lode, ktorej pomer dĺžky k šírke je menší ako 3,0,
môže byť vzhľadom na šírku lode umiestnené nižšie ako je predpísané v odseku 2 (a)(i) tejto
prílohy, za predpokladu, že uhol pri základni rovnoramenného trojuholníka viditeľného zboku,
ktorý tvoria bočné svetlá a sťažňové svetlo pri pohľade spredu, nie je menší ako 27º.
14.
SCHVÁLENIE
Konštrukcia osvetlenia a tvarov a montáž osvetlenia na palube plavidla musí byť v súlade
s požiadavkami príslušného orgánu štátu, pod vlajkou ktorého má loď právo plávať.
PRÍLOHA II
DODATOČNÉ SIGNÁLY PRE RYBÁRSKE LODE LOVIACE RYBY V
TESNEJ BLÍZKOSTI OD SEBA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIE
Svetlá spomínané v týchto predpisoch, ak budú vystavené podľa pravidla 26 (d), musia byť
umiestnené tam, kde sú najlepšie viditeľné. Musia byť navzájom vzdialené aspoň 0,9 m, ale
na nižšej úrovni ako svetlá predpísané pravidlom 26(b)(i) a (c)(i). Svetlá musia byť viditeľné
na celom horizonte na vzdialenosť najmenej 1 míľu, ale v menšej vzdialenosti než svetlá
predpísané týmito pravidlami pre rybárske plavidlá.
2.
SIGNÁLY PRE LODE LOVIACE VLEČNÝMI SIEŤAMI
(a) Lode s dĺžkou 20metrov a viac, počas lovu rýb vlečnou sieťou, či už s vybavením
pracujúcim na morskom dne, alebo pelagickým vybavením, musia vystavovať:
(i) ak vypúšťajú siete: – dve biele svetlá umiestnené zvisle nad sebou,
(ii) ak sa vyťahujú siete: – jedno biele svetlo umiestnené zvisle nad červeným svetlom,
(iii) ak sa sieť zachytila na prekážke: – dve červené svetlá umiestnené v zvislej línii.
(b) Každá loď s dĺžkou 20 metrov a viac loviacich v dvojici musí vystavovať:
(i) v noci – svetlo reflektora nasmerované dopredu a v smere druhej lode, s ktorou loví,
(ii) pri vypúšťaní, alebo vyťahovaní sietí, alebo keď sa ich siete zachytili na prekážke,
svetlá predpísané v bode 2 (a) tejto Prílohy.
(c) Plavidlo kratšie ako 20 m pri rybolove s vlečnou sieťou, či už s vybavením pracujúcim na
morskom dne, alebo pelagickým vybavením, môže vystaviť príslušné svetlá predpísané v
odsekoch (a) alebo (b) tejto časti.
3.
SVETELNÉ SIGNÁLY LODÍ LOVIACICH OKRUŽNICOVOU SIEŤOU
Lode loviace ryby pomocou okružnicovej siete môžu vystavovať dve žlté svetlá umiestnené v
zvislej línii. Tieto svetlá musia blikať striedavo každú sekundu a čas trvania svetla a tmy
musia byť rovnaké. Tieto svetlá môžu byť vystavované len vtedy, ak lovné zariadenie
prekáža lodi v manévrovaní.
PRÍLOHA III
TECHNICKÉ CHARAKTERISTIKA ZARIADENÍ NA ZVUKOVÚ
SIGNÁLIZÁCIU
SIRÉNY
(a) Frekvencie a dosah počuteľnosti
Základná frekvencia signálu leží v rozmedzí 70-700 Hz. Dosah počuteľnosti signálu
dávaného sirénou musí byť určovaný takými frekvenciami, ktoré môžu zahŕňať základnú
frekvenciu a/alebo jednu alebo viac vyšších frekvencií, ležiacich v rozsahu 100-700 Hz (+/-1
percento zabezpečujúcich hladinu zvukového tlaku uvedeného v bode 1 (c).
(b) Hranice základných frekvencií
Na zabezpečenie širokého rozsahu charakteristiky sirén, základné frekvencia sa musí
nachádzať v pásme:
(i) 70-200 Hz pre lode s dĺžkou 200 metrov a viac,
(ii) 130-350 Hz pre lode s dĺžkou 75 metrov a viac, ale kratších ako 200 metrov,
(iii) 250-700 Hz pre lode kratšie ako 75 metrov.
(c) Sila zvukových signálov a dosah jeho počuteľnosti
Siréna nainštalovaná na lodi musí zabezpečovať vo smere maximálnej intenzity zvuku sirény
a vo vzdialenosti 1 meter od nej hladinu zvukového tlaku, ktorá by nebola menšia ako
zodpovedajúce hodnoty uvedené v tabuľke najmenej v jednej tretine oktávového pásma v
rozsahu frekvencií 180-700 Hz (+/-1 percento).
Dĺžka plavidla v metroch
Dosah
Hladina 1/3-oktávového
pásma vo vzdialenosti 1
meter v dB pre 2 x 10-5 N/m2
200 a viac
143
počuteľnosti v
námorných
míľach
75 a viac, ale menej ako
200
2,0
138
1,5
20 a viac, ale menej ako 75
130
menej ako 20
1,0
120
0,5
Dosah počuteľnosti v tabuľke uvedenej vyššie je len informatívny a stanovený ako približná
vzdialenosť, na ktorú možno sirénu počuť v smere najväčšej sily zvuku s 90-percentnou
pravdepodobnosťou pri dobrých atmosferických podmienkach na lodi, ktorá má priemernú
hladinu hluku v miestach počúvania (to znamená strednú hladinu hluku 68 dB v pásme šírky
oktávy so strednou frekvenciou 250 Hz a 63 dB v pásme šírky oktávy so strednou
frekvenciou 500 Hz).
V praxi je vzdialenosť, na ktorú je možné sirénu počuť, veľmi variabilná a závisí rozhodujúcim
spôsobom od meteorologických podmienok; uvedené hodnoty možno považovať za typické,
ale pri silnom vetre alebo vysokej hladine hluku na mieste počúvania sa tento dosah môže
značne zmenšiť.
(d) Smerové vlastnosti
Hladina akustického tlaku smerovej sirény vo všetkých smeroch vo vodorovnej rovine
v rozmedzí +/- 45 stupňov od smeru maximálnej sily zvuku nesmie byť viac ako 4 dB pod
hladinou akustického tlaku v hlavnom smere. Hladina akustického tlaku v akomkoľvek inom
smere vo vodorovnej rovine nesmie byť viac ako 10 dB pod hladinou akustického tlaku
v hlavnom smere tak, aby dosah počuteľnosti v akomkoľvek smere bol najmenej polovičný
z dosahu v hlavnom smere. Hladina akustického tlaku musí byť meraná v tom
tretinooktávovom pásme, ktorý určuje dosah počuteľnosti.
(e) Rozmiestnenie sirén
Keď sa na lodi má použiť smerová siréna, musí sa nainštalovať tak, aby jej maximálna sila
zvuku smerovala priamo dopredu. Siréna musí byť umiestnená na lodi tak vysoko, ako je to
možné, aby prekážky nebránili šíreniu zvuku a tiež aby sa minimalizovalo riziko poškodenia
sluchu posádky. Hladina akustického tlaku vlastného signálu lode na miestach počúvania
nesmie presiahnuť 110 dB(A) a pokiaľ je to prakticky možné, nesmie presiahnuť 100 dB(A).
(f) Inštalácia viacerých sirén
Pokiaľ sú sirény od seba vzdialené viac ako 100 metrov, musí sa zabezpečiť, aby nevydávali
zvuk súčasne.
(g) Kombinované systémy sirén
Ak v dôsledku prítomnosti prekážok je pravdepodobné, že zvukové pole jednej sirény alebo z
jednej zo sirén uvedených v odseku 1 (f) vyššie bude obsahovať zónu s výrazne zníženou
úrovňou signálu, odporúča sa, aby sa nainštaloval kombinovaný systém sirén, aby sa tomuto
zníženiu zabránilo. Na účely týchto Pravidiel sa kombinovaný systém sirén musí rozumieť
ako jedna siréna. Sirény v kombinovanom systéme sirén sa môžu umiestniť vo vzájomnej
vzdialenosti maximálne 100 metrov a musí sa zabezpečiť, aby zvuk vydávali súčasne.
Frekvencia každej z týchto sirén sa musí líšiť od ostatných o minimálne 10 Hz.
2.
ZVON A GONG
(a) Intenzita signálu
Zvon, alebo gong alebo iné zariadenie, ktoré má podobné zvukové charakteristiky, musí
vytvárať takú hladinu akustického tlaku, ktorá je vo vzdialenosti 1 meter minimálne 110 dB.
(b) Konštrukcia
Zvony a gongy musia byť vyrobené z materiálu odolného proti korózii a navrhnuté tak, aby
vydávali jasný tón. Priemer dolnej časti zvonu nesmie byť menší ako 300 mm pre lode
s dĺžkou viac ako 20 metrov a nesmie byť menší ako 200 mm pre lode s dĺžkou 12 až 20
metrov. Tam, kde je to prakticky možné, odporúča sa zvon so srdcom poháňaným
mechanicky, aby sa zabezpečila stála intenzita zvuku, ale musí byť súčasne zachovná aj
možnosť ručného zvonenia. Hmotnosť srdca zvonu má byť najmenej 3 percentá hmotnosti
zvonu.
3.
SCHVÁLENIE
Konštrukcia zariadení na vysielanie zvukových signálov a ich rozmiestnenie na lodi musí byť
v súlade s požiadavkami príslušného orgánu štátu, pod vlajkou ktorej má loď právo plávať.
PRÍLOHA IV
NÚDZOVÉ SIGNÁLY
- Nasledujúce signály, používané, alebo vystavované spolu, alebo zvlášť, upozorňujú na
nebezpečenstvo a potrebu pomoci:
(a) signál delom, alebo inou výbušninou dávaný v intervaloch približne jednej minúty,
(b) súvislý zvuk vydávaný akýmkoľvek hmlovým signalizačným zariadením,
(c) rakety alebo strely vypúšťajúce červené hviezdice, odpaľované za sebou v krátkych
časových intervaloch,
(d) signál pozostávajúci zo skupiny znakov . . . – – – . . . (SOS) v Morseovej abecede,
vysielaný rádiotelegraficky, alebo akejkoľvek iným spôsobom signalizácie,
(e) signál vysielaný rádiotelefónom, ktorý pozostáva z hovoreného slova „MAYDAY“,
(f) signálny núdze označený ako N.C.,podľa Medzinárodného signálneho kódu,
(g) signál skladajúci sa zo štvorcovej vlajky pod, alebo nad ktorou je guľa, alebo
akýkoľvek predmet niečím pripomínajúci guľu,
(h) plamene na lodi (napríklad horiaci sud s dechtom, sud s olejom atď.)
(i) padáčiková svetlica, alebo ručná fakľa vydávajúca červený plameň,
(j) dymový signál vydávajúci oranžový dym,
(k) pomalé a opakované zdvíhanie a spúšťanie rozpažených rúk,
(l) rádiotelegrafický poplachový signál,
(m) rádiotelefonický poplachový signál,
(n) signály vysielané rádiovými bójami udávajúcimi nebezpečenstvo a polohu,
(o) schválené signály prenášané prostredníctvom rádiokomunikačných systémov, vrátane
radarových transpondérov záchranných plavidiel. - Používanie, alebo vystavovanie ktoréhokoľvek hore uvedených signálov na iné účely, než
na upozornenie na núdzovú situáciu a potrebu pomoci, ako aj používanie iných signálov,
ktoré sa môžu zameniť s niektorým z vyššie uvedených signálov, je zakázané. - Treba vziať do úvahy príslušné časti Medzinárodného kódu signálov, Príručky pre pátranie
a záchranu na mori, ako aj možnosť použitia nasledujúcich signálov:
(a) kus oranžového plátna buď s čiernym štvorcom a kruhom, alebo iným
zodpovedajúcim symbolom (na identifikáciu zo vzduchu),
(b) farbivo na zafarbenie vody.